Po mesiaci moja noha ako tak poslúcha,ale asi to bude ešte chvíľu trvať.
A Lucia to má ešte na veľmi dlho.Každá návšteva lekára nové lieky.Pomaly
jej rastie rohovka a bolí to.Nič iné jej neostáva len vydržať a tešiť sa,že neprišla o oko úplne,alebo neoslepla.

Tento rok sa dobre nezačal,ale verím,že sa aspoň veľmi dobre skončí.
Moja dcéra má ešte stále problémy s okom a ja aby toho nebolo málo som si tento týždeň urobila taký výron že až.
Dúfam,že iné pohromy nás budú obchádzať.

Dnes som sa dozvedela smutnú správu.
Moja priateľka,spolužiačka z detstva Táňa pred 20 dňami po ťažkej chorobe odišla od nás.Nestihla sa rozlúčiť s nami ani my s ňou.
Je mi veľmi smutno.Myslela som si ,že ten boj vyhrá.Vyzeralo to celkom nádejne minulú jeseň,ale ....................
Dnes si tu,zajtra už nie.
Tak nerobme si zo života peklo.

Všetkým čitateľom tohto blogu prajem všetko najlepšie,veľa zdravia a šťastia v Novom roku 2010.

Dnes ideme s mojimi deťmi na výstavu.Som zvedavá čo tam bude a potom keďže mám volnejší deň budem si robiť prípravu na vankúšiky,ktoré budeme vyšívať pre deti z detského domova v Nitre.

Dnes máme sviatok všetkých svätých.Ja som bola včera na cintoríne zapáliť sviečky na hrobe mojich rodičov a dnes ešte pôjdem na hroby rodičov môjho manžela,jeho bratov a sestry.

Návšteva nášho spolužiaka dopadla dobre.Sestričky sú veľmi milé a ako naposledy aj včera mali vynikajúce koláčiky.Feriho stav sa ani nezlepšil a ani nezhoršil.Žije vo svojom svete kam sa mi nedostaneme.Pokiaľ budem môcť určite bude nasledovať ďalšia návšteva.

Dlhšie som tu zase nebola,ale renovujem obchod vlastnoručne a aj keď je taký malý roboty je tam viac než dosť.Stena,ktorá bola mokrá sa konečne dala do potriadku a teraz čaká na novú farbu.Pult aj vitrínu som natrela farbou aj dvere,ale pri tej vitríne sa mi celkom nedarili,lebo farba sa mi lúpala dole a nie je to vôbec pekné.Našťastie to je na strane,ktorá bude pri stene tak to snáď nebude také hrozné.

Konečne máme stránku funkčnú.ale stále na nej pracujem.Do konca týždňa snáď bude kompletne zaplnená tým čím chcem a potom budem chytať ešte mušky,ktoré mi pravdepodobne niekde ubziknú.Je to dosť náročná práca na čas aj pozornosť tak dúfam,že bude mať aspoň dobrý ohlas.
Kto má záujem môže si ju pozrieť a trošku privrieť obe oči nad jej zatiaľ nedostatkami.Tu je adresa www.zlatnictvosobolic.sk

Pracujem na novej stránke,ale nastala niekde chyba a moja utorková práca je v háji a nemôžem pokračovať ďalej.Tak sme sa dohodli so synovcom,že to budem robiť naostro.Práve mi potvrdili objednávku domény takže to bude zaujímavé.

Včera mi synovec predstavil našu novú internetovú stránku.Tak teraz budem na nej pracovať,lebo to bude formou internetového obchodu.Dúfam,že tentokrát budeme mať väčšie šťastie,lebo tú prvú stránku nám napadli pornostránky z čoho som bola riadne vytočená.Bohužiaľ sa prevádzkovateľ k tomu postavil asi tak,že to je vaša vina.Nedohodli sme sa tak som ju dala zrušiť.
Až bude hotová tak Vás pozývam na omrknutie našich šperkov.

Na výšivkárskom fore začíname v septembri projekt,ktorý sa volá round robin.
Ak som to napísala nesprávne prepáčte.
Je to o tom,že sme si vybrali kvetinový vzor,ktorý má 16 kvetinových motívov a bude nás to vyšívať 16 dievočiek.Každá bude mať z toho niečo iné.Niektorá obraz iná magnetky na chladničku a ja som sa rozhodla,že to bude obrus.Na jednu výšivku bude čas jeden mesiac.Takže môj obrus sa mi vráti za rok a pol späť.Obíde celé Slovensko a každá mi vyšije jeden kvet aj s podpisom.Priebežne ako budem dostávať rôzne dielka budem ich fotiť a pridávať do tohto blogu.
Je to veľmi zaujímavé a už sa na to teším,lebo ten obrus bude celé Slovensko.

Potom neskôr nasledovala dovolenka síce krátka,ale bola.Navštívila som Košice ako každý rok.Je tam na Hlavnej triede reštaurácia Kleopatra kde robia tie najlepšie lasagne aké som kedy jedla.V cukrárni Aida sme si dali najlepšiu zmrzlinu a zákusky.Pri fontáne s ukludňujúcou hudbou sme sa trocha pokochali a išli domov.Až tam niekto raz pôjde určite odporúčam navštíviť reštauráciu aj cukráreň.

Krstná bola veľmi potešená a veľmi sa jej to páčilo.Sadlo jej to ako pre ňu.
Aj mňa to samozrejme veľmi potešilo.
Keďže som si robila tak trochu srandu s kolegu doniesol mi domácu úlohu v podobe jednej veľkej tašky plnej pokladov aby som mu niečo vytvorila.
Takže teraz sa zaoberám kombinovaním a viazaním súprav pre kolegu.Dúfam,že sa budú páčiť aj jemu a ja sem postupne povkladám fotky hotových diel.

Život je veľmi krátky a obzvlášť si to uvedomujem keď sa dozviem niečo čo je smutné.Moja kamarátka a spolužiačka od prvej triedy základnej školy je chorá.
Ja dúfam,že sa čoskoro uzdraví a rpzmýšľam ako ju poteším a čím a na niečo som došla.Tá vyšívaná dáma bude jej.Aby vedela,že na ňu myslím a som s ňou.
Ale ešte mám jednu malú starosť.Spolužiak a kamarát tiež od prvej triedy mal
vážnu autonehodu ešte pred ôsmymi rokmi a teraz leží v bdelej kóme v ústave
bratov františkánov.Neviem či vníma svoje okolie,ale asi z toho svojho sveta občas zablúdi späť k nám.
Keď som bola za ním prvýkrát mala som pocit,že nežije.Bol to pre mňa šok.Poznala som ho ako veselého chalana.
Druhá návšteva bola pre mňa veľkým prekvapením.Jeho očí boli znovu medzi nami pozorne si nás všetkých prehliadol a mala som pocit,že vie o všetkom čo sa okolo neho deje.
Zajtra pôjdem aj s kamarátkou a spolužiačkou za ním po tretíkrát.